Počet detí na psychiatrickej klinike stúpa. Sú oveľa krehkejšie ako minulé generácie

03. 12 2020 17:43 | markiza.sk
Počet detí na psychiatrickej klinike stúpa. Sú oveľa krehkejšie ako minulé generácie
Počet detí na psychiatrickej klinike stúpa. Sú oveľa krehkejšie ako minulé generácie

Ročne na klinike hospitalizujú viac ako 500 detských pacientov a ambulantne ošetria viac ako 7 600 detí.

Klinika detskej psychiatrie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pri Národnom ústave detských chorôb v Bratislave je jediná samostastná klinika na Slovensku, ktorá poskytuje komplexnú diagnostiku a liečbu psychických porúch a pacientov detského a dorastového veku. Ročne na klinike hospitalizujú viac ako 500 detských pacientov a ambulantne ošetria viac ako 7 600 detí.

Klinika sa špecializuje na široké spektrum duševných porúch. Pacienti majú často problém svoje ťažkosti nielen rozpoznať, ale aj otvorene o nich hovoriť. Lekári si tak musia nájsť cestu do detskej duše.

"Nemá to táto generácia veľmi ľahké. Je tu veľa nástrah, ktoré na ňu striehnu a aj vnímam, že sú oveľa krehkejšie, ako sme boli my," hovorí pedopsychiatrička Martina Paulínyová.

"Je to otázka médií, digitalizácie, informačných technológií, sociálnych sietí. Toto sú generácie deťúreniec a mladých, ktorí sú prvýkrát vystavení takýmto významne zmeneným podmienkam," hovorí primár kliniky Ján Šuba.

Viac v reportáži Lenky Stankovej:

 

Za mnohými problémami detí a mladých ľudí sa skrýva šikanovanie. Je to vážny celospoločenský problém, o ktorom sa však často mlčí. Preto sa Nadácia Markíza spojila s odborníkmi a spoločne vytvorili projekt, ktorý podáva deťom pomocnú ruku. Obeťou či agresorom sa totiž môže stať ktokoľvek - aj VAŠE dieťa.

Aj na počiatku problémov Katky z našej reportáže bola šikana. "Začalo to postupne. Najprv šikanou na základnej škole, kvôli ktorej som štyrikrát menila školu," hovorí. Dnes sa to javí ako  maličkosti, no detská duša si s nimi nevedela poradiť. "Pamätám si, že sa také hlúpe detské veci robili, že sa vás niekto chytí, že máš AIDS a potom sa vás nikto iný nechce chytiť. Tak samozrejme ja som bola tá, čo má AIDS. Za rôzne veci sa mi smiali, že som bola bifľoška, riťolezka, lebo som mala stále zdvihnutú ruku a bavilo ma učiť sa. Školskú tašku som si našla na záchode napríklad," opisuje Katka.

Katka mala problémy aj poruchou prijímania potravy. Viackrát skončila na detskej psychiatrii a ako dnes hovorí, keby nebolo tejto odbornej pomoci, tak tu dnes asi nie je.

"Šikana môže vyústiť do vážnych depresií a aj do sebapoškodzovania, pretože dieťa tú psychickú bolesť, ktorú zažíva, si uvoľnuje tým, že sa sebapoškodzuje a môže, žiaľ, vyústiť až do pokusov o samovraždu," hovorí psychologička a garantka projektu Odpisemeti.sk Petra Arslan Šinková.

Viac v reportáži Lenky Stankovej:

 

Komentáre ( 0)